Učiť piatakov základom ekonómie
6.6.2007 | Arthur E. Foulkes | Nielen o škole
Došlo mi, že táto učiteľka bola pod vplyvom bežného nesprávneho chápania (podporovaného mnohými profesormi ekonómie), podľa ktorého je ekonómia o matematike, modeloch a podivuhodných krajinkách, kde je neexistencia akejkoľvek konkurencie nazývaná „dokonalou konkurenciou“ a kde je možné vizualizovať (a merať) ľudské šťastie prostredníctvom „funkcií užitočnosti“.
Nemal som však úmysel žiakov vystavovať ekonómii tohto druhu. Môj cieľ bol omnoho ambicióznejší.
Chcel som im ukázať, že ekonómia vychádza z normálneho ľudského konania v skutočnom svete, ktorému čelíme každý deň. Takže to sme robili.
Môj prístup bol nesmierne skromný. Prosto som chcel uviesť žiakov k jednému ekonomickému konceptu za týždeň.
.lekcia 1: „Obchod“
Obchod bol na programe dňa prvý týždeň. Aby som načrtol, čo je to obchod, dal som každému žiakovi malý lacný suvenír, ktorý som kúpil v šestákovej predajni neďaleko školy. Darčeky som rozdal náhodne, a potom som žiakom povedal, že ak chcú, môžu ich predať svojmu bezprostrednému susedovi. Niektorí tak urobili. Potom som v triede zaviedol slobodný obchod a každý mohol vymieňať s hocikým, v celej skupine. Teraz ich obchodovalo omnoho viac. Keď skončili, spýtal som sa, koľkí z nich obchodovali, lebo verili, že vďaka výmene na tom budú lepšie. Všetci povedali, že to tak cítili. Keď si znovu posadali, rozprávali sme o koncepte obchodu vo všeobecnosti.
Urobilo na mňa veľký dojem, ako dobre túto myšlienku už stihli pochopiť. Porozumeli, že výmena zahŕňa vzdanie sa niečoho, čo si ceníme menej a získanie niečoho, čo si ceníme viac. Pričom treba nájsť niekoho s opačnými hodnotovými znamienkami. Z dobrého dôvodu som deň ukončil uchmatnutím suvenírov dvoch študentov a vynucovaním obchodu, do ktorého sa nikto nezapojil. Jeden študent bol s výmenou spokojný a druhý nie. To mi umožnilo prediskutovať s nimi myšlienku takzvaného férového obchodu – ktorý som zadefinoval ako výmenu, na ktorej sa obe strany zúčastňujú dobrovoľne. Opäť na mňa urobilo veľký dojem, s akou ľahkosťou pochopili túto myšlienku, keď som zamenil tie dve veci, čo som uchmatol pre môj „nútený“ obchod.
.lekcia 2: „Peniaze“
Druhý týždeň sme sa zamýšľali nad peniazmi – niečím, čo každého veľmi zaujímalo, aj keď o tom mali len veľmi hmlistú predstavu. Aby som im názorne ukázal podstatu peňazí, napísal som krátku hru a dal študentom rôzne roly. Nedostatkom dobrovoľníkov sme veru netrpeli. Hra spočívala v príbehu, ktorý môže byť povedomý študentom rakúskej školy ekonómie. Je o farmárovi, ktorý má nadbytok vajec, ale potrebuje topánky. Bohužiaľ, obuvník v jeho mestečku nemá rád vajíčka, zato často potrebuje pšenicu. Našťastie, neďaleko býval farmár, ktorý vajcia chcel a bol ochotný ich za pšenicu vymeniť. Vďaka tomu získal producent vajec zásobu pšenice, ktorú nechcel skonzumovať, ale použiť ako prostriedok výmeny. Ten by mu umožnil získať pár topánok. Inými slovami, používal pšenicu ako istý druh peňazí.
Samozrejme, hra bola obohatená o nejaký ten (pokus o) humor a vystupovalo tu pár bláznivých postáv. Ale príbeh bol veľmi jednoduchý a zdalo sa, že žiaci mu porozumeli dobre. Potom sme sa zhovárali o tom, vďaka čomu slúžia niektoré statky ako peniaze lepšie než iné statky. Napríklad pšenica slúži lepšie než vajíčka alebo ryby, pretože vydrží dlhšie a je ľahšie deliteľná na menšie jednotky, majúce rovnakú kvalitu. Neskôr sme prešli k veciam, ktoré sa ešte lepšie hodia za peniaze – ako sú zlato a striebro. Až tak ďaleko sme sa dostali skôr než skončila hodina. Bol som veľmi spokojný, že moji študenti pochopili podstatu a pôvod peňazí – to je niečo, o čom som presvedčený, že nikto z nich predtým nepočul a už možno ani nebude počuť.
.lekcia 3: „Úspory“
Tretí týždeň sme sa dostali k téme úspor. Pre potreby tejto aktivity sme triedu rozdelili na dve „dediny“. Jednu tvorili ľudia žijúci „len pre dnešok“ (veriac v Keynesov výrok, že z dlhodobého hľadiska sme všetci mŕtvi), kým druhú tvorili sporitelia. Každý deň deti z oboch dedín chodili loviť ryby holými rukami, pričom vždy chytil každý po dve. V prvej dedine všetci zjedli obe ryby počas veľkej hostiny. V druhej dedine zjedol každý žiak len jednu rybu, kým druhú uložil do malej dedinskej nádrže. Čoskoro prišiel chytrý dedinčan nato, že používanie siete by umožnilo chytiť viac rýb. Problém bol, že utkať sieť si vyžadovalo veľa času a námahy. Keďže veľa dní bolo potrebných, len deti zo sporivej dediny mali zdroje na zanechanie denného rybárčenia a venovanie času výrobe siete. Keď už mali sieť, bolo treba na chytanie rýb menej sporiteľov. Dedinčania oslobodení od tejto povinnosti sa mohli venovať výrobe lukov a šípov, chalúp a podobne. Kvalita života v dedine sporiteľov sa zlepšovala geometricky, kým život v tej druhej dedine zostával rovnaký.
Zaujímavé je, že na začiatku veľa žiakov prejavilo záujem o život v „party“ dedine, ale na konci vyučovacej hodiny väčšina chcela žiť v dedine sporiteľov. Hru sme ukončili rozhovorom o úlohe úspor v tom, že dovoľujú ľuďom robiť veci, týkajúce sa zlepšovania ich životov: činnosti vyžadujúce čas, ako navštevovanie školy alebo zmena pracovného miesta.
.lekcia 4: „Konkurencia“
Počas štvrtého týždňa bola na programe konkurencia a zahrali sme si hru na benzínovú pumpu. Niekoľko žiakov hralo rolu vodičov a na začiatok jeden stvárňoval majiteľa benzínovej pumpy. V prvom kole hry vodiči cestujú od jedného konca triedy na druhý, pričom na to potrebujú benzín. Pumpárovi dovolím nakúpiť benzín a predať ho za akúkoľvek cenu. Vodiči sa môžu dohodnúť, ak chcú, ale na druhej strane musia získať nejaký benzín. Počas prvého kola ho predávala majiteľka stanice za 2 doláre na galón, z ktorého si 1 dolár mohla ponechať ako zisk. V druhom kole som jednému žiakovi, ktorý sa prihlásil ako dobrovoľník, dovolil otvoriť druhé čerpadlo a inkasovať akúkoľvek sumu bude chcieť. Toto som zopakoval, až pokiaľ neexistovali tri stanice, ktoré súťažili o peniaze šoférov, pričom benzín sa predával už v priemere len za 1 dolár, lebo jeden zo študentov predával so stratou. Po skončení hry sme sa porozprávali, čo sa udialo s cenou, keď sa objavila konkurencia. A takisto sme diskutovali, ako by veci vyzerali v prípade, že by „pravidlá hry“ zabránili novým súťažiteľom vstúpiť na trh.
.lekcia 5: „Cena“
Na našom poslednom stretnutí sme sa trochu pozhovárali o voľbe povolania. Dal som deťom test o tom, pre ktorú prácu by sa najviac hodili a diskutovali sme, aké zamestnania by raz mohli vykonávať. Potom sme úplne preradili rýchlosť a zhovárali sa o ekonomickom koncepte ceny.
Na objasnenie cien sme spravili aukciu. Znovu som nakúpil malé drobnosti a rozdal deťom hracie peniaze (výmenou za body, ktoré zarobili aktivitami za posledných týždňov). Niektoré decká mali veľa peňazí. Ďalšie mali menej. Napriek tomu bol každý kúsok vydražený tomu, kto ponúkol najviac. Drobnosti, o ktoré bolo najviac záujemcov, boli vydražené za vyššie ceny ako tie, čo mali menej záujemcov. A keď zostal už len jeden alebo dva kusy obzvlášť príťažlivých vecičiek, ako napríklad žuvačiek, ich cena vyrástla raketovo. Tým sa ukázalo, že fyzické množstvo nejakého statku má význam vo svetle ľudského dopytu.
Po tomto veselom cvičení sme rozoberali, ako to, čo sme sa naučili o cenách tovarov, možno aplikovať na mzdy rozličných povolaní, o ktorých sme hovorili na začiatku hodiny. Zistili sme, že rovnaké pravidlá, aké viedli ku konkrétnym cenám tovarov v aukcii, určujú aj výšky platov v rôznych povolaniach. Dopyt po práci – fungujúci na základe množstva ľudí, ktorí sú k dispozícii a ktorí dokážu tú konkrétnu činnosť vykonávať – stanoví mzdu za túto činnosť. Teda ponuka a dopyt, ako sme zistili, dokážu vysvetliť oboje, cenu tovarov, aj cenu ľudského činiteľa ponúkajúceho tieto tovary a služby.
.záver
Môj zámer s týmito piatakmi spočíval nielen v tom, aby som im vysvetlil základy ekonomickej vedy, ale chcel som ich aj zaočkovať proti budúcim snahám naučiť ich zlú ekonómiu. Ukazujúc im, že obchod, peniaze, úspory, konkurencia a ceny majú všetky zreteľne ľudský pôvod a účel, uľahčil som im, dúfam, vyviazanie sa z „ekonómie“, ktorej jedného dňa budú vystavení. Skutočne, koncepty, ktoré sme preberali, sa dajú ľahko prepojiť priamo s ďalšími ekonomickými myšlienkami. Napríklad obchod sa týka alternatívnych nákladov rovnako, ako problematiky zisku alebo straty. Peniaze pomáhajú obchodu rovnako ako ekonomickej kalkulácii, úspory sú prepojené s investovaním, kapitálom a výrobou. Konkurencia a ceny sa zatiaľ dotýkajú dopytu, ponuky a relatívnej vzácnosti.
Ustavičná životodarná sila v pozadí všetkého ľudského konania a kreativita, ktorú oslobodzuje, sa nedá vtesnať do predikčných modelov alebo matematických vzorcov. Je to presne tento fakt, ktorý dopredu zamedzuje využívanie metód prírodných vied v riešení problémov, ktoré sa týkajú ľudského konania. Učiteľka tých piatakov sa možno vzpierala takémuto chápaniu ekonomickej vedy. Jej študenti s tým, našťastie, nemali žiadne problémy.
Autor je publicistom na voľnej nohe a učiteľom z Indiany, USA.
Pôvodne publikované na www.mises.org. Pre týždenník .týždeň 22/2007 preložil Lukáš Krivošík.
Nielen o škole
Webinár: Výhody a riziká domáceho vzdelávania
2.12.2022, Nielen o škole
19.5.2016, Zuzana Zimenová, Nielen o škole
Výzva rodičov a učiteľov poslancom NR SR a ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu SR
16.6.2015, Nielen o škole
Školská samospráva je naďalej v ohrození
13.4.2015, Nielen o škole
Pripomienkové konanie končí, ale aktivity proti okliešteniu školskej samosprávy pokračujú
2.4.2015, Nielen o škole
23.3.2015, Nielen o škole
5.9.2014, Marie Stracenská, Nielen o škole
Rebríček kvality vzdelávania Pearson
13.5.2014, Zuzana Zimenová, Nielen o škole
O využití projektu Khan Academy v prostredí bežných škôl
24.4.2014, Zuzana Zimenová, Nielen o škole
Ján Macek: Vytáča ma pasivita kolegýň, mám jej plné zuby
24.3.2014, SME, Nielen o škole
Čo bude formovať podobu vzdelávania?
21.2.2014, Zuzana Zimenová, Nielen o škole
Pedagógovia sa obávajú, že bude ešte horšie
8.12.2013, Anna Chlupíková, Nielen o škole
Pripomienky učiteľov k správe o stave školstva
26.6.2013, Braňo Kočan, Nielen o škole
17.6.2013, Peter Farárik, Nielen o škole
10.6.2013, Ján Macek, Nielen o škole
5.6.2013, Peter Farárik, Nielen o škole
O správe učiteľov o situácii v školstve
25.4.2013, Braňo Kočan, Nielen o škole
Niekoľko postrehov k situácii v slovenskom školstve
21.4.2013, Vlado Crmoman, Nielen o škole
Infovek 2 je pomalý, predražený a už ho v škole nechceme
19.3.2013, Ján Macek, Nielen o škole
Josef Widmer: Nové modely pre náročné povolania
11.3.2013, Neue Zürcher Zeitung, Nielen o škole
Infografika: There is No Homework In Finland
Vladimír Urban: Čím je škola slabšia, tým sú lepšie známky
23.1.2013, SME, Nielen o škole
Otvorený list kritizuje šírenie waldorfu
10.9.2012, Nielen o škole
Martin Mojžiš: Problémom našich škôl nie je málo softvéru, ale veľa nudy
2.2.2012, Vladimír Burjan, Nielen o škole
3.10.2011, Martin Mojžiš, Nielen o škole
Martin Mojžiš kritizuje Planétu vedomostí
16.6.2011, Martin Mojžiš, Nielen o škole
7.6.2011, Nielen o škole
5.4.2011, Ondrej Kaščák a Branislav Pupala, Nielen o škole
2.3.2011, Vladimír Burjan, Nielen o škole
Ministerstvo školstva nerobí správne kroky
14.1.2011, Martin Mojžiš, Nielen o škole
Vratké nohy povinnej angličtiny
26.10.2010, Branislav Pupala, Nielen o škole
6.9.2010, Branislav Pupala, Nielen o škole
Martin Kríž: Školy budú mať iba toľko slobody, koľko si jej vezmú
2.3.2010, Vladimír Burjan, Nielen o škole
7.12.2009, Pavel Sibyla, Nielen o škole
Podľa zdroja z rezortu školstva sa v učebnicovom tendri nevyberalo podľa kritérií...
Ministerstvo školstva nesleduje experimenty na školách
21.10.2009, Zuzana Humajová, Nielen o škole
25.9.2009, SME, Nielen o škole
Základné školy stále nemajú v reformných ročníkoch nové učebnice...
Máme školstvo, aké si zaslúžime
11.9.2009, Pavel Sibyla, Nielen o škole
Školská reforma je Potemkinova dedina
29.6.2009, Martin Hanus, Nielen o škole
Martin Hanus hodnotí školskú reformu po roku...
29.6.2009, Martin Hanus a Eva Čobejová, Nielen o škole
OECD: Učitelia sú málo motivovaní
22.6.2009, HN, Nielen o škole
Vladimír Burjan: Nemám svedomie kritizovať učiteľov
15.6.2009, Martin Hanus a Eva Čobejová, Nielen o škole
Učebnice nebudú v Kalifornii, možno ani u nás
12.6.2009, Eva Čobejová, Nielen o škole
Je veľmi otázne, či aspoň druhé reformné triedy budú mať v septembri nové knižky...
4.6.2009, Martin Mojžiš, Nielen o škole
11.5.2009, Martin Mojžiš, Nielen o škole
INEKO: Učitelia dostali viac slobody, chýbajú im však učebnice
4.5.2009, Michal Rehúš, Nielen o škole
Dávid Králik: Neschopný učiteľ nech má len základný plat
23.3.2009, SME, Nielen o škole
Aký je Váš názor na zmeny v slovnom hodnotení? Napíšte ministrovi!
3.2.2009, Juraj Droppa, Nielen o škole
Reakcie učiteľov na národnú učebnicu
9.1.2009, Nielen o škole
Ján Mikolaj: Chcem školy zmeniť
15.12.2008, Štefan Hríb a Martin Hanus, Nielen o škole
Nebezpečné spoločenstvá, rodina, škola a štát (seminár)
3.12.2008, Miroslav Lojda, Nielen o škole
Protimonopolný úrad, nevadí ti ministerstvo školstva?
21.11.2008, Pavol Minárik ml., Nielen o škole
Martin Mojžiš: Učebnica má zaujať najmä učiteľov
8.11.2008, SME, Nielen o škole
Václav Klaus ml.: Netešte sa na reformu
6.10.2008, Martin Hanus a Eva Čobejová, Nielen o škole
Videokomentár Anny Gottweisovej k reforme a školstvu
16.9.2008, Anna Gottweisová, Nielen o škole
Pozrite si videokomentár učiteľky matematiky Anny Gottweisovej k reforme a školstvu...
8.9.2008, Oľga Zápotočná, Nielen o škole
2.9.2008, Martin Mojžiš, Nielen o škole
18.7.2008, Nielen o škole
Informácie o fyzike, vyučovaní fyziky a príprave učiteľov fyziky...
Prečo som tak skoro alergická na slovo reforma?
8.7.2008, Adriana Markovičová, Nielen o škole
Edičná politika plná pochybností
8.7.2008, Oľga Zápotočná, Nielen o škole
7.7.2008, Pavel Sibyla, Nielen o škole
Nový školský zákon prináša veľké vízie s pochybnou uskutočniteľnosťou...
3.7.2008, Dávid Králik, Nielen o škole
...pohľad obyčajného (m)učiteľa na dlho očakávanú reformu školstva...
9.6.2008, Martin Mojžiš, Nielen o škole
4.6.2008, Martin Mojžiš, Nielen o škole
3.6.2008, Martin Mojžiš, Nielen o škole
2.6.2008, Eva Čobejová, Nielen o škole
27.5.2008, Martin Mojžiš, Nielen o škole
26.5.2008, Martin Mojžiš, Nielen o škole
20.5.2008, Martin Mojžiš, Nielen o škole
19.5.2008, Daniel Hevier, Nielen o škole
13.5.2008, Martin Mojžiš, Nielen o škole
12.5.2008, Martin Mojžiš, Nielen o škole
5.5.2008, Martin Mojžiš, Nielen o škole
2.5.2008, Tomáš Němeček, Nielen o škole
1.5.2008, Martin Mojžiš, Nielen o škole
30.4.2008, Martin Hanus a Eva Čobejová, Nielen o škole
31.3.2008, Peter Zajac, Nielen o škole
24.3.2008, Daniel Bútora a Martin Kríž, Nielen o škole
17.3.2008, Eva Čobejová, Nielen o škole
17.3.2008, Branislav Pupala, Nielen o škole
10.3.2008, Eva Čobejová, Nielen o škole
25.2.2008, Martin Hanus a Eva Čobejová, Nielen o škole
15.1.2008, Martin Mojžiš, Nielen o škole
27.12.2007, Eva Čobejová, Nielen o škole
Reforma vzdelávania alebo kozmetická úprava školstva
5.10.2007, Peter Zajac, Nielen o škole
Branislav Pupala: Škola nemôže riešiť problémy sveta
22.9.2007, Bohumil Synek, Nielen o škole
Šlabikár – najčítanejšia kniha
17.9.2007, Elena Akácsová, Nielen o škole
K Návrhu koncepcie vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách
25.6.2007, Anna Oslancová a Daniela Krajňáková, Nielen o škole
Učiť piatakov základom ekonómie
6.6.2007, Arthur E. Foulkes, Nielen o škole
25.2.2007, Martin Mojžiš, Nielen o škole
25.2.2007, Miroslav Urban, Nielen o škole
Základný či aplikovaný výskum?
25.2.2007, Jordan Kolarov, Nielen o škole
25.2.2007, Vlado Bužek, Nielen o škole
Čítanie sa učí ako spartakiáda
29.1.2007, Branislav Pupala a Oľga Zápotočná, Nielen o škole
8.1.2007, Martin Kríž, Nielen o škole
13.11.2006, Branislav Pupala, Nielen o škole
15.5.2006, Branislav Pupala, Nielen o škole
Domino reformy vzdelávania - ako ďalej?
3.4.2006, Martin Kríž, Nielen o škole
21.3.2006, Peter Zajac, Nielen o škole
Školský zákon a politická elita
11.3.2006, Peter Zajac, Nielen o škole
6.3.2006, Eva Čobejová, Nielen o škole
27.2.2006, Martin Hanus, Nielen o škole
10.10.2005, Matúš Medo a Martin Mojžiš, Nielen o škole